Prírodné pomery

English version

Geologické a ložiskové pomery v Zlatej Idke

Územie Zlatej Idky sa nachádza vo východnej časti Volovských vrchov, najväčšej časti Slovenského rudohoria. Pohoria s bohatými zásobami nerastných surovín.

Oblasť Zlatej Idky je tvorená žulou (granit), porfyroidmi, fylitmi, amfybolitmi a metasomatimi. Charakteristická je výskytom kremeň - sulfidických žíl, z ktorých sa v minulosti dobývali rudy. Z nich sa následne získavali ako úžitkové kovy zlato, striebro a antimón. Vyskytujú sa cca 3 km na SZ od obce (žila Matej - 1), tiahnu sa k jej severnému okraju a ďalej na JV až1 km na SV od osady Rieka (žila Katarína - 14). Dĺžka rudného poľa v smere SZ-JV je asi 6 km, šírka do 2 km.

Dĺžka väčšiny žíl sa pohybovala v rozpätí niekoľkých sto metrov (najčastejšie medzi 200 - 400 m, niektoré však mali dĺžku aj cez 1 km), pričom najdlhšou žilou v tomto rudnom poli bola žila Bartolomej (4) s dĺžkou 2300 m. Hĺbkový dosah žíl je do 400 metrov (maximálny bolo zistený pri žile Štefan - 3). Z minerálov majú v žilách najčastejšie zastúpenie kremeň, antimonit a jamesonit.

Najbohatšie žily na výskyt zlata a striebra boli: Štefan (2), František (3), Bartolomej (4), Trojičná (5),  Jozef (6), František Jozef (7), Alžbeta (8), Všechsvätých (10) a Katarína (14).

V okolí Zlatej Idky bolo zaevidovaných 24 žíl (v smere od západu na východ):

1. Matej, 2. Štefan, 3. František, 4. Krížna žila Urban, 5. Žila severného sklonu, 6. Félix, 7. Žilná skupina Bartolomej, 8. Trojičná, 9. Alexander, 10. Xavér, 11. Jozef, 12. František Jozef, 13. Žila južného sklonu, 14. Alžbeta, 15. Nová žila, 16. Priečna žila Jeremiáš, 17. Všechsvätých, 18. Fridrich, 19. Albert, 20. Anton, 21. Peck, 22. Tekla, 23. Žilná skupina Katarína, 24. Ján.

Najvýznamnejšie z nich sú zobrazené na mape.