Obec Zlatá Idka rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

 

História

Z histórie Zlatej Idky

Pôvodný názov obce bol Ida, ako to vyplýva z listiny kráľa Ľudovíta I. z 31. 3. 1349, v ktorej oznamuje richtárovi, prísažným, občanom a hosťom Idy, že posiela Jána, gemerského župana, aby vytýčil hranice.

“Ľudovít, z milosti božej kráľ uhorský, praje svojim verným, richtárovi, prísažným mešťanom a všetkým hosťom Idy veľa zdravia a milosti.”

Zo sporovej listiny z roku 1359 vyplýva, že Gelnica, Smolníka a Idy dostali dotácie už od kráľa Karola Róberta († 1342).

V 15. storočí obec často menila majiteľa - bola prenajatá uhorskými kráľmi Žigmundom Luxemburským aj Vladislavom (vtedy ešte ako súčasť Spišskej župy)  - až ju napokon kráľ Matej Korvín v roku 1459 daroval mestu Košice spolu s rozsiahlym lesným majetkom. Práve v tomto čase sa z Idabanye stáva Aranyida (Zlatá Ida) a obec sa stáva súčasťou Abovskej župy.

Košice boli majiteľom Zlatej Idy viac ako 300 rokov. V tomto období pravdepodobne slúžilo miestne zlato na razbu mincí v košickej mincovni. V 16. a 17. storočí nastal úpadok miestneho baníctva spôsobený, rovnako ako v iných oblastiach, turbulentnými spoločenskými udalosťami - vojnami, nepokojmi, tureckými vpádmi. Niekedy pred rokom 1663 bola obec vypálená Turkami.

Rozmach v 19. storočí

V 60. rokoch 18. storočia vymenili Košice celý miestny pozemkový majetok v Zlatej Idke a susednej Opátke za košický cisársky mlyn a tak sa Zlatá Idka dostáva späť do rúk štátu. Majetok bol pridelený banskému eráru. Banský erár tu postavil v roku 1763 hutu na spracovanie medi. V roku 1807 vstúpil aj do miestneho banského podnikania, v ktorom už predtým podnikalo niekoľko súkromných ťažiarstiev. V tom istom roku zanikla aj prvá, medená huta v Zlatej Idke.

V roku 1809 prišiel do Zlatej Idky Gabriel Mikuláš Svajczer a s ním sa začal rozvoj miestneho baníctva. Banský erár dal v obci postaviť nemocnicu, lekáreň, novú školu, hostinec aj obytné domy. Roku 1823 bola postavená a spustená aj nová huta na striebornú rudu v časti Rieka.

26. júla 1892 vypukol v obci veľký požiar a oheň zničil veľkú časť Zlatej Idky.

Od roku 1896 sa stáva prevádzka baní stratovou a pokračovalo sa v nej iba zo sociálnych dôvodov.

20. storočie

V roku 1913 bola dočasne zastavená prevádzka huty, no vzhľadom na vývoj ďalších svetových udalostí už nebola nikdy obnovená. V roku 1914 muselo narukovať až 50 % zamestnancov miestnych baní. Z prvej svetovej vojny sa domov už nikdy nevrátilo 25 mužov.

Po vzniku Československa už ťažba nebola obnovená a v roku 1926 prevzala všetky banské budovy a pozemky štátna lesná správa.

V roku 1939 bola Zlatá Idka pripojená k Maďarsku a maďarské štátne bane prikročili k opätovnému otváraniu niektorých dlhých banských diel. Nedosiahli však pozoruhodnejšie výsledky a tak práce zastavili a bane opustili.

Po skončení druhej svetovej vojny sa obec opäť stala súčasťou Československa.