Banské diela

English version

Kvôli miestnym ložiskovým pomerom - veľký počet ží1, zložitá tektonika a nepravidelné zrudnenie - sa počet štôlni v Zlatej Idke časom priblížil číslu 100.

Najdôležitejšími banskými dielami v Zlatej Idke boli:

Štôlňa Ľudovika (pôvodne Beatrix Ludovika podľa rakúskej cisárovnej Márie Ludoviky Modenskej) bola založená Svajczerom v n. v. 666,5 m ako úvodný prekop pravdepodobne hneď po započatí prieskumných prác za účelom otvárania žíl Bartolomej a Štefan. Dĺžka štôlne ako prekopu bola 1000 m a po dosiahnutí žíl sa z nej otvárali a sledovali všetky žily v západnom revíri. Obrovské odvaly svedčia o rozsiahlych prácach v dosahu tejto štôlne. Jej ústie je zavalené.

Dedičná štôlňa Breuner bola hlavným otvárkovým, dopravným, vetracím a odvodňovacím dielom západného revíru. Založená bola v 40. rokoch 19. stor. Jej ústie sa nachádza asi 630 m n. m. a je opravené. Dĺžka štôlne Breuner s krídlovými chodbami dosahovala takmer 4000 m.

Dedičná štôlňa Michal je najhlbším horizontálnym úvodným dielom východného erárneho revíru. Jej ústie sa nachádza asi v 602 m n. v. pri ceste do Zlatej Idky v bočnej dolinke Veska. Pôvodne bola zameraná ako prekop na otváranie žily Michal, časom z nej otvárali a sledovali aj iné žily východného revíru a prekop predĺžili pod najvýchodnejší ložiskový ťah Katarína. Celková prekopová čast štôlne dosahuje asi 1500 m. Podľa polohy a účelu slúžila ako dedičná štôlňa vo svojom okruhu. Ústie štôlne je v súčasnosti zastavané vodohospodárskym objektom.

Z dlhých úvodných diel súkromných ťažiarstiev zasluhuje spomenutie štôlňa Hauszer, založená r. 1874 na ľavej strane hlavného údolia na kóte 527,9 m. Dĺžka prekopu je 750 m a pokračuje smerne po ložisku v dĺžke 450 m. Ústie štôlne je zavalené. Štôlňa Hauszer je najhlbšie položené horizontálne úvodné dielo v celej rudnej oblasti.

Hlavné vertikálne diela boli nasledovné:

Šachta Svajczer (pomenovaná po G. M. Svajcerovi) sa začala hĺbiť r. 1847 pre urýchlenie razenia štôlne Brauner. Nachádza sa cca 300 m juhovýchodne od ústia štôlne Ludovika. Dosahovala hĺbku 60 m. Dopravu na tejto šachte zabezpečoval vodou poháňaný stroj – gápeľ. Priemer jeho vodného kolesa bol 10 m. Pozostatky šachtovej budovy sú dobre identifikovateľné aj dnes.

Šachta Radig bola založená ako slepá šachta (neústi na povrchu, celá sa nachádza v podzemí) v 60. rokoch 19. storočia z úrovne štôlne Ludovika v areáli žily Štefan v západnom revíri za účelom spojenia tejto štôlne s dedičnou štôlňou Breuner. V hĺbení sa pokračovalo v r. 1881-87 aj pod štôlňou Breuner po najhlbší obzor Péch (asi 534 m n. v.) v Zlatej Idke. Hĺbka šachty je asi 130 m. Hlbinnými obzormi I, II a Péch otvárali a dobývali žilu Štefan. Bola vybavená vodno-stĺpcovým ťažným strojom firmy Kachelmann z Vyhní. Voda bola privádzaná cez štôlňu Stredný Štefan.

Šachta Belházy bola hĺbená v r. 1881-1895 v areáli. žily Alžbeta vo východnom revíri tiež ako slepá šachta z úrovne štôlne Spodná Všechsvätých (659,9 m n. v.) po najhlbší obzor Péch za účelom otvárania a dobývania ži1y Alžbeta a žily Južného sklonu. Hĺbka šachty je asi 126 m. Šachta bola vybavená podobným strojom ako šachta Radig. Voda bola privádzaná až cez štôlňu Zenovics a odtiaľ tlakovým potrubím na úroveň štôlne Breuner, kde bol inštalovaný ťažný stroj.

Dedičná štôlňa - úlohou tejto štôlne je odvádzanie podzemných vôd z vyššie položených banských polí, prípadne celých rudných revírov. Pomenovanie dedičná súviselo s dlhou dobou razby takejto štôlne, pri ktorej sa vystriedalo niekoľko generácií baníkov.