Povinné
zverejňovanie
 
Užitočné
informácie

Úradné hodiny:

Pondelok 8:00 - 14:15
Utorok nestránkový deň
Streda 12:15 - 17:30
Štvrtok nestránkový deň
Piatok 8:00 - 14:15

Kultúrne pamiatky

Zvonica

Táto významná pamiatka sa nachádza v miestnej časti Zlatej Idky , nazývanej Rieka. Niekedy sa označuje nesprávne aj ako klopačka (klasická banícka klopačka – jednoduchá stavba s drevenou strieškou). Zvonicu vybudovali v roku 1823, čo koreluje s obdobím výstavby huty na výrobu striebra. Na základe toho sa predpokladá, že objekt s najväčšou pravdepodobnosťou slúžil na oznamovanie signálov, najmä v krízových situáciach.

Po archeologickej stránke ide o trojposchodovú stavbu z lomového kameňa so štvorcovým pôdorysom a ihlicovou strechou ukončenou banským znakom. V roku 1979 bola renovovaná a na jednotlivých podlažiach sa pristavali ochodze.V roku 2008 boli vykonané niektoré udržiavacie stavebné práce./vymenené podhľady , položená nová dlažba a izolácie/

V Ústrednom zozname pamiatok Slovenska figuruje pod evidenčným číslom 4387 s dátumom zápisu 11. 1. 1985, na základe rozhodnutia rady ONV Košice – vidiek 2/85. Zvonica je vo vlastníctve obce a toho času je v nej múzeum lokálneho významu.

Štôlňa Breuner

Štôlňa Breuner je pamiatkovo chráneným objektom, zapísaným v Ústrednom zozname pamiatok Slovenska pod evidenčným číslom 4388. Ide o pomerne vzácny objekt, reprezentovaný kameným portálom a vstupnou časťou. Nakoľko je jediným veľmi dobre zachovaným dielom svojho druhu v tomto rudnom revíri, je potrebné venovať mu v budúcnosti zvýšenú pozornosť.

Štôlňa Breuner predstavovala hlavné otvárkové, dopravné a odvodňovacie banské dielo západného revíru. Založili ju v 40-tych rokoch 19. storočia. Jej ústie sa nachádza vo výške asi 630 m n.m., poniže bočnej dolinky Sandrová.

Budova banskej správy (hostinec)

V roku 1767 bola v barokovom slohu postavená v časti Reka budova niekdajšej správy baní. K stavbným zmenám objektu, výsledkom ktoých ol prícestný hostinec, došlo v 1. polovici 19. storočia. Po tejto prestavbe sa banský úrad presťahoval do budovy, ktorá je toho času sídlom rímsko-katolíckej fary. Táto úvaha vychádza z publikovanýchinformácií Lázara a Magulu (1973). Tento objekt je tiež zapísaný v Ústrednom zozname pamiatok. Evidujú ho pod číslom 4386, pričom dátum vyhlásenia jeho ochrany a číslo rozhodnutia o zápise sa zhodujú s predošlými prípadmi. Budova je t.č. v súkromnom vlastníctve a po komplexnej rekonštrukcii.

Niektoré ďalšie objekty

Banícku minulosť pripomínajú aj niektoré ďalšie objekty. Sú to napríklad antropogénne útvary pri potoku Ida (ryžoviská), haldy, kutacie práce a relikty niektorých prevádzkových objektov.