Povinné
zverejňovanie
 
Užitočné
informácie

Úradné hodiny:

Pondelok 8:00 - 14:15
Utorok nestránkový deň
Streda 12:15 - 17:30
Štvrtok nestránkový deň
Piatok 8:00 - 14:15

Jasov

Jasov

Jasov a jeho obdivuhodné okolie aj v súčasnosti upúta návštevníkov svojimi prírodnými krásami a kultúrnym bohatstvom. Práve v tomto prostredí sa prírodné i kultúrne hodnoty dopĺňajú vo vysokej miere. Jasovská jaskyňa a nad ňou Jasovská skala, na ktorej bol v časoch minulých vybudovaný hrad kráľom Karolom Róbertom, alebo Kláštor rádu premonštrátov s nádherným kostolom a knižnicou, obklopený francúzskym parkom, flóra a fauna okolia, rybníky, podzemné bohatstvo, ktoré bolo základom vzniku baníctva a hutníctva na území obce, sa organicky viažu k dejinám Jasova.

Jasovský hrad

Po porážke Omodejovcov v bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 dal kráľ Karol Róbert po dohode s jasovským konventom vystavať na severovýchodnom okraji Jasovskej skaly hrad. Zveril ho do opatery palatína. V roku 1324 sa v Jasove ako kastelán palatína Filipa spomína Lack, syn Miku de Beel. Hrad mal zaručovať ochranu dovtedy neopevneného kláštora.

V roku 1390 sa hrad uvádza ako Jazowara. V 15. storočí ho obsadili bratrícke vojská pod vedením Poliaka Udrického.Pod hradným vrchom v Jasovskej jaskyni bol v roku 1923 objavený nápis, vyhotovený uhlíkom na suchej vápencovej skale, ktorý hovorí o známej bitke pri Lučenci medzi Jánom Jiskrom z Brandýsa a Jánom Huňadym . Je datovaný na sviatok sv. Mateja 24. 2. 1452 a pripomína Jiskrovo vítazstvo. Hrad Jasov dobylo v roku 1458 kráľovské vojsko vedené Šebastiánom z Rozhanoviec. Potom už nebol obnovený.

Hrad stál na vrchole vápencového brala nad Jasovskou jaskyňou s relatívnou výškou asi 96 m (kóta 350 m). Vytváral nepravidelný ovál s rozmermi 46 x 12 až 14 m s dlhšou osou v smere západ-východ. Skalná plošina, na ktorej sa rozkladal, tvorí na severnej strane strmý zráz. Z ostatných strán bol chránený do skaly vytesanou 7-10 m širokou a 4-12 m hlbokou priekopou. Nad ňou sa tiahol obvodový múr široký 180 cm. Na severnej strane, pri zráze, bola z bezpečnostných dôvodov pravdepodobne len drevená ohrada. Na západnej strane nádvoria stála palácová obytná stavba s rozmermi 12 X 10 m, ktorej vonkajšie obvodové steny boli súčastou opevnenia. Stopy po äalších kamenných architektúrach v interiéri hradu už nie sú viditeľné. Prístupová cesta viedla od východu a priekopou prechádzala na západnej strane. Tu bola i mostná konštrukcia, z ktorej sa dodnes zachovalo murivo v tvare písmena L. V popredí hradu, v 100 až 150 metrovej vzdialenosti smerom na juh, bol další prstenec opevnenia dlhý 300 m a mohutná, 18-20 m široká a 5-7 m hlboká priekopa. Na jej vnútornej strane bol 2-3 m vysoký val.

Jasovská jaskyňa

Nachádza sa na juhovýchodnom svahu jasovského brala v severovýchodnom výbežku Jasovskej planiny, nad obcou Jasov. Jaskyňu ako prvú na Slovensku širšej verejnosti sprístupnil Rád jasovských premonštrátov už v roku 1846 s časfou dovtedy známych priestorov v dĺžke asi 250 m. Prieskumom, ktorý v rokoch 1923-1925 urobila skupina dobrovofníkov pod vedením Ing. J. Zikmunda, sa začala písať nová kapitola jaskyne. Boli objavené nové priestory s veľmi cennými historickými a archeologickými nálezmi. Novoobjavené priestory boli sprístupnené aj so zabudovaným elektrickým osvetlením v roku 1924.

Celková dĺžka jaskyne je 2 800 metrov a z toho 980 m tvorí sprístupnený okruh pre verejnosť. Jaskyňa bola známa už v staršej dobe kamennej – paleolite, o čom svedčia nálezy kamenných nástrojov. Osídlená bola tiež v neolite (mladšej dobe kamennej), čo potvrdzujú črepy bukovohorskej keramiky, ako aj v dobe bronzovej (pilinská kultúra) a železnej, čo zas dokazujú nálezy halštatské (kyjatická kultúra) i laténske. Využívali ju aj v dobe rímskej, slovanskej i v stredoveku.

Vo svetlých a tmavých vápencoch stredného triasu jaskyňu utvorili podzemné toky riečok Bodvy a Teplice. Je charakteristická zvislou členitosťou a postupným zahlbovaním koryta Bodvy, čím vzniklo 5 jaskynných úrovní navzájom pospájaných komínmi. Okrem nich tu nachádzame početné evorzné priehlbne a meandrovité (povalové) korytá, často zdobené množstvom kvapľov a sintrovými povlakmi. Staršie podzemné priestory jaskyne bohato zdobia stalagmity stalaktity, stalagnáty a mohutné pagody rôzneho tvaru a zafarbenia.
Najstaršou časťou jaskyne je Starý dóm (60 m dlhý, 30 m široký a 10 m vysoký) s mohutným stalagnatom vysokým 6 m, ktorý má pri základni priemer vyše 8 m a obvod 28 m. Najväčšou zaujímavosYou je Dóm netopierov. V zime sa totiž stáva ich príbytkom. Na Slovensku žije 24 rôznych druhov netopierov a v jaskyni, podľa posledného prieskumu, prebýva z nich polovica. Pozornosť si zaslúžia i ostatné priestory ako Jedáleň, z ktorej bol pôvodný vstup do jaskyne a Repászkeho sieň, čo je časť dnešnej vstupnej chodby, ústiacej do Starého dómu. Pozoruhodnosťou je tu aj historický nápis na stene v Husitskej sieni napísaný mastným uhlíkom. Gotickým písmom je zaznamenané víťazstvo Jana Jiskru z Brandýsa nad vojskom Jána Hunyadyho v bitke pri Lučenci v roku 1452.
Relatívna vlhkosť jaskyne, ktorá sa pohybuje okolo 98%, a superčistý vzduch sú ideálnymi podmienkami na liečenie rôznych alergü a astmy, hlavne u detí. Preto sa v priestoroch jaskyne prevádza liečba metódou speleoterapie.

Jaskyňa vyniká nielen krásou prírodných výtvorov, ale aj vzácnymi historickými, archeologickými a paleontologickými nálezmi ako nemý svedok vývoja fudskej spoločnosti od praveku až po stredovek.

Jasovský kláštor

Prvá stavba kláštora premonštrátov v Jasove bola pravdepodobne drevená, ktorú si vybudovali uprostred panenskej prírody do krásneho údolia niekedy koncom dvanásteho storočia. Románska kamenná stavba ešte nebola v období tatárskeho vpádu (1241 – 42) dokončená.

Kláštor v dnešnom stave má obdĺžnikový pôdorys zahŕňa dve symetricky situované dvojpodlažné budovy, ležiace po stranách centrálneho jednoloďového kostola s dvojvežovým priečelím. Pravé krídlo sa nazýva konvent, ľavé prelatúra. V oboch krídlach sú uzavreté rajské dvory štvorcového pôdorysu, ktoré kedysi slúžili tiež ako meditačná záhrada. Fasády sú zvýraznené nárožnými vežami s manzardovou strechou a členené pravidelným rytmom okien, prerušovaným rizalitmi . Tie sú ukončené štítmi s freskami symbolov cirkvi a oddanosti kláštora panovníkovi. V predĺženej hlavnej osi kostola je umiestnená kláštorná knižnica, z vonkajšej strany zvýraznená rizalitom, zvýšeným o jedno podlažie. Zaujímavostou kláštora je, že má 365 okien, 12 veľkých komínov a 4 vstupné brány.

Aj vďaka harmónii kláštora s prírodou, jeho polohe naproti Jasovskej skale, severno-južnej orientácii a vzácnej záhrade patrí kláštorný komplex jasovského premonštrátskeho opátstva k najvýznamnejším sakrálnym areálom na Slovensku. Pre svoje urbanistické, architektonické a výtvarné kvality je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou.

Kláštorná okrasná záhrada, slúžiaca tiež na meditačné účely, je so zachovanou pravidelnou dispozíciou v barokovom slohu jediná svojho druhu na Slovensku. Je pozoruhodná pôvodnými sadovníckymi prvkami, tvarovanými drevinami a súmernou siefou chodníkov. Nadväzuje na architektúru kláštora a je jeho kompozičným pokračovaním.

Záhradu obdĺžnikového tvaru po oboch pozdlžnych stranách lemuje dvojitá tvarovaná hrabová stena, vysoká takmer 4,5 metra. Táto živá stena, historicky najcennejší prvok záhrady, bola vysadená v 2. polovici 18. storočia. Vstupná časf pozostáva zo strihanej klenby. Hlavný pozdĺžny a dva priečne chodníky delia záhradu na 6 tabúľ. Prvé štyri sú ozdobené typicky barokovým ornamentom. Je to živý plot z výsadby buxusu vždyzeleného, vysoký 80 cm. V centrálnej polohe ornamentálnej časti záhrady dominuje kruhový rondel z líp, pôvodne strihaný do kompaktného kupolovitého tvaru, z ktorého boli východy na štyri strany. Záhradu dopĺňajú solitéry, tvarované tisy a buxusy. Piata a šiesta tabuľa boli koncom 19. storočia anglicizované, o čom svedčí prítomnosť stromovitých cudzokrajných drevín: sofora japonská, jaseň štíhly previslý a ginkgo dvojlaločné, ktoré je pôvodom zo severozápadnej Číny. Do Európy bolo privezené asi v roku 1730. Ginkgo je vývojovo veľmi starý druh, pochádzajúci z obdobia polovice druhohôr (spred asi 180 miliónov rokov), keď bol rozšírený po celom zemskom povrchu. Má listovú čepef a tvorí prechod medzi listnáčmi a ihličinami. Caliovník tulipánokvetý, zaujímavý tiež v zimnom období krásnou korunou a pupeňmi, pochádza z východnej časti USA. Aj ked tieto druhy do barokovej dispozície nepatria, sú dokladom vývoja záhrady, ktorá ako celok prežila cez dvesto rokov v slohu založenia. Záhradu uzatvára barokovo-klasicistický skleník – oranžéria, klasický prvok záhradnej architektúry. V skleni’ku bola zimná záhrada, no slúžil aj na úžitkové účely. Dnes je využívaný na pestovanie kvetov a predpestovanie sadeníc. Ak neviete, koľko je hodín, povedia vám to stále presné barokové kamenné slnečné hodiny horizontálneho typu, umiestnené na fasáde oranžérie.

Prírodnokrajinársky park tvoria ostatné plochy areálu. Majú charakter zberateľského obdobia z konca minulého storočia a predstavujú zbierku vzácnych cudzokrajných drevín, dovezených takmer z celého sveta. Zbierkovo zaujímavé sú i parkové úpravy po oboch stranách budovy kláštora, kde rastie platan javorolistý, nádherne kvitnúca magnólia Soulangeova a cypruštek nutkajský, vyznačujúci sa štíhlym kužeľovitým vzrastom. Pochádza zo západného pobrežia Severnej Ameriky a hojne sa vyskytuje v okolí zálivu Nutka, kde bol v roku 1793 objavený a do Európy dovezený v roku 1850 prostredníctvom botanickej záhrady v Petrohrade. Priestoru pred kláštorom dominuje majestátny 40 m vysoký sekvojovec mamutí z Kalifornie. Priestranstvo dotvára architektonicky zaujímavá fontána, ležiaca oproti portálu kláštorného kostola. Celkove by sme v záhrade, v okolí rybníkov a v údolí potoka Teplica napočítali vyše 60 druhov okrasných drevín – hostí z južnej Európy, Balkánu, Kaukazu, Turecka, Číny, Mandžuska, Japonska, Kórey, Kanady, Aljašky a Kalifornie. Okolitú prírodu kláštorného areálu dotvára sústava rybníkov, ktoré sú tiež typickým prvkom krajinárskych parkov.

Ovocný sad – štepnica leží po pravej strane okrasnej záhrady. Vzácnosťou sú doteraz zachované pôvodné odrody ovocných drevín.

Pestovateľské plochy vľavo od okrasnej záhrady boli členené na menšie obdĺžniky. Keďže sa na každom pestoval iný druh zeleniny, tvorili tiež súčasť harmonického celku.